Lapovanie ako proces je opracovanie povrchu pomocou voľného brusiva. V strojárstve patrí táto metóda medzi najpomalšieale aj medzi najpresnejšie metódy opracovania. Proces lapovania je možné využívať nielen pri rovinných povrchoch, ktoré sú najviac rozšírené (napríklad pri výrobe najrôznejších tesnení, kde sú vysoké nároky na ich rovinnosť. Tu je možné dosahovať aj rovinnosť okolo 1 mikrónu), ale aj guľových povrchov, či pri výrobe sférických vložiek. Taktiež sa dajú dokonca lapovať dvojice spoločne pracujúcich nástrojov tak, aby ich spoločné plochy boli čo najviac kompatibilné. Lapovať sa dajú aj najrôznejšie tvarové plochy, kde v takýchto prípadoch sa po väčšej tvarovej ploche pohybuje menší lapujúci nástroj.
Lapovať je možné najrôznejšie typy materiálovrôzne typy ocelí, až po vysoko kalenéspekané karbidyskláatď. Keďže pri lapovaní je úber materiálu z povrchu nevýrazný, tak samotný proces zaberie nejaký ten čas. Pre zrýchlenie lapovacieho procesu je preto potrebné používať optimálne postupybrusivá a lapovacie nástroje.

Pre dosiahnutie optimálnej kvality povrchu v čo najkratšom čase je veľakrát nutné pracovať vo viacerých krokoch. Pri práci s brusivami s väčšími zrnitosťami dochádza k väčšiemu úberu materiálu z lapovaného povrchu, pri prechode na menšiu zrnitosť potom dosahujeme lepšiu drsnosť povrchu vyjadrenú napríklad pomocou hodnoty Ra. Niekedy sa po lapovacom procese ešte prechádza ku procesu leštenia, kde už nedochádza ku zlepšeniu drsnosti povrchu, ale na povrchu s dostatočne kvalitným Ra dôjde ku zvýrazneniu lesku.

Úsporu času ovplyvňuje aj výber spôsobu lapovania, ktoré môže byť strojové, alebo ručné.

Lapovanie využijete teda:

  • pri jemných povrchových úpravách
  • pri opracovaní tesniacich plôch
  • pri opracovaní ostrých rezných hrán
  • na dosiahnutie rovných povrchov bez napätia
  • pri vytváraní pomocných plôch
  • na dosiahnutie zlepšenia odolnosti povrchov voči opotrebeniu

Vo všeobecnosti platí:

  • Pokiaľ zlepšíme kvalitu povrchu akéhokoľvek nástroja, zvýšime tým jeho životnosť
  • Čím hladší povrch dosiahneme, tým menej sa na takomto povrchu môžu vyskytovať nečistoty a tým viac bude akceptovaný v zdravotníctve, či potravinárstve

Na začiatku tohto článku sme spomínali, že lapovaním opracovávate povrch pomocou voľného brusiva. To podľa akého typu brusiva idete lapovať, lapovanie tak môžeme rozdeliť na konvenčné lapovanie a diamantové lapovanie. Aký je medzi nimi rozdiel ?
Pri konvenčnom lapovaní sa brusivo (na báze oxidu hliníka, alebo karbidu kremíka) nanáša pomocou nosiča s lapovacím olejom na opracovávaný povrch a častice sa voľne pohybujú vo všetkých smeroch. Výsledný povrch pri konvenčnom lapovaní je vždy matne sivý. Jeho výhodou je nižšia cena brusiva, avšak nevýhodami sú veľký rozptyl veľkosti brúsnych zŕn, menšia tvrdosť a tým aj životnosť, vysoká spotreba a tým aj odpad.

Pri diamantovom lapovaní sa na úber materiálu využívajú diamantové brúsne častice. Jemnejšou veľkosťou diamantového zrna, dosiahnete nižšiu hodnotu drsnosti povrchu. Výsledný povrch po diamantovom lapovaní je lesklý. Výhodami sú: veľmi úzky rozptyl veľkosti diamantových zŕn, veľmi vysoká tvrdosť a tým aj životnosť. Nevýhodou je však vyššia cena brusiva, ale zas na druhej strane je celkovo proces lapovania výrazne čistejší.


Na záver len dodáme, že správnym výberom postupu lapovania , špeciálneho brusiva a nástroja viete dosiahnuť povrch požadovanej kvality presne podľa Vašich očakávaní. Pokiaľ si neviete dať rady s lapovaním, môžete na nás obrátiť a radi Vám poradíme, alebo v prípade záujmu Vás aj odborne vyškolímeTaktiež môžete využiť aj naše služby strojového lapovania.

Zadanie dopytu